Zdrava zahradka

Najvýznamnejšou postavou reggae hudby bol nesporne Bob Marley, ktorého príbeh sa začal, keď sa v roku 1944 sa kapitán Norval Marley oženil s mladou Jamajčankou Cadellou Booker a 6. februára 1945 o pol tretej ráno sa im narodil syn, Robert Nesta Marley. Otec ich hneď po narodení opustil.

Na konci 50. rokov sa Bob so svojou matkou presťahovali do hlavného mesta Jamajky, Kingstonu. Bývali v chudobnej časti, ktorá sa volala Trenchtown. Tu sa spoznal s Bunnym Livingstonom, s ktorým chodil do hudobnej triedy, tu spoznali ďaľšieho budúceho člena ich skupiny, Petra Tosha.Keď mal Bob 16 rokov, podarilo sa mu nahrať prvý singel s názvom Judge Not!. V sedemnástich vydal ďalší singel s názvom One More Cup Of Coffee. Ani jeden z týchto singlov však neuspel. V roku 1963 vzniká skupina Wailing Wailers, zložená z Boba, Bunnyho a z pár ich ďaľších priateľov. Prešli k vydavateľstvu Coxsone, pod ktorým vydali singel Simmer Down, ktorý si viedol oveľa lepšie ako jeho dvaja predchodcovia.Postupne sa stávali známejší vďaka ich ďaľším piesňam ako It Hurts To Be Alone alebo Rule The Rudie. Bob sa v tomto čase stal lídrom skupiny a písal aj väčšinu textov.10. februára 1966 sa Bob oženil s jeho priateľkov Ritou Anderson. V tomto čase sa postupne menil štýl ich hudby. Doteraz hrali SKA, no postupne tento štýl nahrádzali novou jamajskou hudbou reggae. Táto zmena sa však nepáčila vydavateľstvu Coxsone, ktoré potrebovalo SKA skupinu a tak skupina vydavateľstvo opúšta a mení aj svoj názov na Wailers. Skupina si nemohla nájsť dobré vydavateľstvo a tak sa rozhodli, že si založia vlastné s názvom Wail´N´Soul.Pod ním vyšli skladby Bend Down Low a Mellow Mood. Potom stretli skvelého producenta a muzikanta Lee „Scratch“ Perryho, ktorý produkoval ich skladby Soul Rebel, 400 Years a Small Axe.V roku 1970 skupina priberá ďaľších členov, bratov Astona a Charltona Barretovcov, čo bol veľký prínos. V tomto čase bola skupina v karibských oblastiach veľmi známa a obľúbená, no medzinárodne ju poznal málokto. Preto sa rozhodli, že by mali prejsť k nejakému zahraničnému vydavateľstvu, ktoré by ich zviditeľnilo aj vo svete a podporilo ich aj finančne. Rozhodli sa pre londýnske Island Records, ktoré ponuku prijalo a tak sa Wailers vrátili na Jamajku aj s financiami, kde nahrali svoj prvý album Catch A Fire. Tento album sa páčil aj kritikom, čo sa nestáva často. Bol to jeden z prvých reggae albumov vôbec. V 73. roku Wailers spustili svoje trojmesačné turné po Veľkej Británii. Keď sa vrátili späť na Jamajku, Peter Tosh a Bunny Livingstone sa rozhodli, že skupinu opustia a vydali sa na sólovú dráhu. Bunny si zároveň mení meno na Bunny Wailer.. Onedlho robili predskupinu jednej americkej skupine, no už po 4 vystúpeniach ich vyhodili, pretože mali u divákov väčší úspech ako Američania. V roku 1973 vydali ďalší album s menom Burnin´, ktorý obsahoval hity ako I Shot The Sheriff a Get Up Stand Up.Na tomto albume hral Bob ešte spolu s Bunnym a Petrom. Ich popularita v USA rapídne narástla, keď Eric Clapton prespieval skladbu I Shot The Sheriff.Ich ďalší album Natty Dread uzrel svetlo sveta v roku 1974. Na tomto albume vyšli piesne ako No Woman No Cry, Talkin´ Blues alebo Revolution. Skupina zároveň s vydaním tohto albumu mení opäť svoj názov, tentokrát na Bob Marley And The Wailers. V tomto čase sa ku skupine pridáva ženské vokálne trio I-Threes v zložení Rita Marley (Bobova manželka), Judy Mowatt a Marcia Griffiths.V lete 1975 rozbehne skupina európske turné. Dva z koncertov sa odohrali v Londýne a z týchto koncertov vznikne album Live!, ktorý obsahuje aj live verziu No Woman No Cry, ktorá sa stane celosvetovým hitom. V r. 1976 vyšiel ich ďalší album Rastaman Vibration. Slová piesne War, ktorá vyšla na tomto albume prebral Bob z prejavu etiópskeho cisára Haile Selassieho. V tomto roku prepadli dom Boba Marleyho neznámi muži, ktorí začali strielať po Bobovi, jeho manželke a po ich dvoch priateľoch. Všetci našťastie vyviazli len s ľahkými zraneniami.Album Exodus z roku 1977 bol podľa mnohých odborníkov najlepší album Boba Marleyho vôbec.Na začiatku roka 1978 si Bob počas svojej obľúbenej hry, futbalu, zranil prst na nohe.Pri vyšetrení zranenia mu doktori objavili rakovinu... Vedel, že mu neostáva veľa času, a tak sa čoraz viac zaujímal o veci verejné. V tomto roku získal medailu OSN za humanitárne zásluhy v prospech Afriky. Do Afriky sa vydal v 79. a obšťastňoval ľudí v mnohých krajinách hudbou a šíril medzi ľuďmi mier a lásku. Na koncerte JAMAICA SMILE, na ktorom sa zúčastnili aj členovia jamajskej vlády, zavolal na pódium jamajského prezidenta a lídra opozície, ktorý proti sebe bojovali vo vláde. Bob ich postavil proti sebe a spojil im ruky a odvtedy bojujú spolu. V tomto roku vydal dva albumy. Babylon By Bus je ďalší live album, ktorý nahrávali počas Exodus Tour a druhý album sa volá Kaya. Tento album má podstatne mäkšie tóny ako predchádzajúce. Texty tohto albumu hovoria taktiež podstatne viac o mieri na Zemi, o láske, a tiež vzdáva hold marihuane. Rastafariáni veria, že fajčenie ich zblíži s Bohom. Na tomto albume vyšli také hity ako Kaya, Time Will Tell alebo Sun Is Shining.V 79. roku vydáva svoj predposledný album Survival, ktorý sa textami podobá svojmu predchodcovi.V 80. roku vychádza jeho posledný album Uprising, na ktorom je neoficiálna hymna tretieho sveta, Redemption Song..Jeho zdravotný stav sa stále zhoršoval, no on v žiadnom prípade nechcel koncerty zrušiť. Po koncerte v Madison Sqare Garden však skolaboval. O skončení turné však nechcel ani počuť. Svoj posledný koncert (v Pittsburgu) odohral deň po koncerte v Madison Sqare Garden. Potom bol prevezený na liečenie do Nemecka a pobudol tam okolo 5 mesiacov. 11. mája 1981 zomiera na rakovinu mozgu, žalúdka a pečene v miamskej nemocnici..Pre mnohých ľudí sa stal nesmrteľným nielen kvôli svojej hudbe, ale i kvôli svojim činom a názorom, kvôli snahe žiť v súlade s prírodou ( bol nezmieriteľný vegetarián ) i ľuďmi. Po jeho smrti vyšlo ešte niekoľko výberových albumov, napríklad Legend, Natural Mystic, Songs Of Freedom či album Confrontation, ktorý obsahuje piesne, ktoré nahral Bob tesne pred svojou smrťou.

Osudné zranenie:

V máji roku 1977 hral Bob v Paríží svoj milovaný šport, futbal. Po zlom spracovaní lopty si porazil pravý palec na nohe a odpadol nu neht. Pri vyšetrení mu londýnsky lekári objavili nádor. Ponúkli mu amputáciu palca, no Bob odmietol. Rastafariánstvo je totiž proti akémukoľvek rezaniu do tela. Z Londýna letel do Miami, kde mu Dr. Bacon nahradil kožu na palci. Operáciu nazval úspešnou.

Bob skolaboval v Central Parku:

21. septembra 1980, v nedeľu ráno si šiel Bob so svojím priateľom Skillom zabehať do Central Parku.Bolo to ráno po koncertoch v Madison Square Garden. Toto ráno vstal Bob veľmi zmätený a nemohol si spomenúť ani na svoj posledný koncert. Preto si myslel, že tento malý jogging mu pomôže. Ako si tak obidvaja bežali, Bob náhle spadol a prestal komunikovať. Nemohol hýbať hlavou, jeho krk bol úplne stuhnutý. Skill ho zobral späť do hotela. Bob sa z toho pomaly dostával a jeho rozhodnutie znelo, že v utorok bude koncertovať v Stanley Theatre v Pittsburghu. Bob si to nechcel pripustiť, no sám dobre vedel, že tento koncert, 23. 9 1981, bude jeho posledný...

Rakovina:

Bob bol prevezený do Manhattanského centra pre liečbu rakoviny. Tu sa podrobil rádiovému ožiareniu, čo znamenalo, že sa bude musieť rozlúčiť s niekoľkými svojimi dreadmi. V nemocnici mal zostať minimálne 2 týždne, pretože bez lekárskeho opatrenia mu doktory dávali maximálne 2 mesiace života. V tom čase už rakovina zasiahla jeho mozog, pľúca i žalúdok. Jamajský doktor Carl Fraser Bobovi odporučil, aby šiel na liečenie do Bavorska, kam sa v novembri 1980 vybral. Toto liečenie v novinách nazvali ako jeho posledná nádej...

6.2. 1981 usporiadali Junior Marvin, Seeco Petterson a Tyron Downie malú oslavu jeho 36. narodenín. Pozerali spolu futbal... Bob vraj vypadal celkom dobre.Začiatkom jari však doktor povedal Bobovi, že už preňho nevie nič viac urobiť a že mu ostáva poslených pár dní života. Priletel do Miami a v telefonáte vybavoval, aby práva na jeho pesničky dostala jeho rodina.

Neplač, hovorí svojej matke s tým, že bude v poriadku a že tam hore už je preňho pripravené miesto. Zomiera 40 hodín po návrate z Bavorska...

V tom čase blesk udrel do obrazu Boba Marleyho v dome Juddy Mowatt v Kingstone. Keď zapla rádio, dopočula sa , že Bob zomrel...

Pohreb:

Jamajčania z každého kútu krajiny sa 21. 5 . 1981 zišli v National Heroes Arena v Kingstone, aby vzdali holt svojmu hrdinovi, Robertovi Nestovi Marleymu. Pohreb doprevádzala skupina The Wailers a I- Threes. Spoločne zaspievali niekoľko Bobových songov. Pieseň Coming In From The Cold zaspievala jeho matka, Cadella Booker. Po tejto rozlúčke Bobovo vychudnuté telo previezli do dedinky Nine Miles, Marleyho rodiska, kde ho pochovali. V rakve spolu s ním leží jeho biblia, stará gitara Gibson a vedľa svojej hlavy má uložené svoje dready, ktoré mu počas choroby odpadli.

V Apríli roku 1981 dala jamajská vláda Bobovi vyznamenanie národného hrdinu a deň jeho smrti nazvali dňom smútku na celej Jamajke...